Prejtské jazerá predstavujú dve susediace vodné nádrže. Horná nádrž zaberá plochu 8,5 hektára, dolná nádrž je rozsiahlejšia, dosahuje výmeru 18 ha. Nachádzajú sa v katastrálnom území obce Prejta, ktorá je mestskou časťou Dubnice nad Váhom. Ide o umelo vytvorené vodné plochy v tvare oblúka, priliehajúce k Nosickému kanálu. Do dolnej nádrže sa vlieva Prejtiansky potok. Od starého koryta Váhu sú oddelené okrem kanála aj telesom diaľnice. Brehy sú porastené roztrúsenými stromami – topoľmi a vŕbami, nachádzajú sa tu i menšie porasty pálok a trsti, avšak rozvinutá pobrežná vegetácia chýba.

Jazerá sú jedným z najpopulárnejších rybárskych revírov na strednom Považí. V časti dolnej nádrže priliehajúcej k hrádzi kanála sa nachádza zimovisko rýb, kde platí všeobecný zákaz lovu rýb od 31.10. do 15.03. Slovenský rybársky zväz, ako väčšinový vlastník, sa o revír stará a pravidelne ho zarybňuje rybami ako je kapor, amur, šťuka, zubáč, pleskáč. S výnimkou zimoviska rýb platí na nádrži všeobecný zákaz lovu rýb od 15. marca do 31. mája.

Jazerá majú okrem rýb význam aj pre množstvo iných živočíchov – najmä vtáky, ale aj obojživelníky, plazy či vodné bezstavovce. Predstavujú vodný biotop, ktorý čiastočne nahrádza zaniknuté mŕtve ramená Váhu. V zimnom období tu niekedy zimujú väčšie kŕdle kačíč divých, vzácnejšie aj iné druhy ako kačica chrapka, potápač veľký, občas beluša veľká. Hniezdi tu kačica divá, labuť hrbozobá, sliepočka vodná. Občas sa objaví chochlačka vrkočatá, zo skládky Luštek sa sem chodia napiť čajky bielohlavé a žltonohé. Na okolitých stromoch a kríkoch hniezdia bežné druhy typické pre túto oblasť, napr. drozdy čvikotavé, žlny zelené, pinky obyčajné, strnádky žlté, sláviky obyčajné. V ústí Prejtianskeho potoka zimuje rybárik riečny, dôvodom je, že tečúca voda z potoka zamŕza neskôr ako samotná plocha jazera. Obojživelníky, ako je ropucha bradavičnatá alebo skokan štíhly, sa tu vyskytujú najmä v období rozmnožovania. Vyskytuje sa tu aj užovka obojková, náš najrozšírenejší had.

Rieka Váh z ekologického hľadiska plní funkciu nadregionálneho biokoridoru, to znamená že vytvára kľúčovú ekologickú os, ktorá spája pohoria na severe Slovenska s Podunajskou nížinou a Dunajom. Slúži na migráciu vodných i suchozemských živočíchov a výmenu ich génov, zabezpečuje prepojenie medzi biocentrami (NRBc), poskytuje útočisko pre množstvo druhov živočíchov a rastlín. Biokoridor je rešpektovaný v rámci územných plánov a jeho ochrana je zakotvená v dokumentácii ochrany prírody.

V súčasnosti je údolie Váhu výrazne poznačené antropogénnymi zásahmi, z ktorých treba spomenúť vybudovanie vážskej kaskády a diaľnice D1. Vážska kaskáda, ktorá sa začala realizovať v 30. rokoch 20. storočia, presmerovala značnú časť prietoku z koryta Váhu do kanála s elektrárňami. Prispelo to k ochrane pred povodňami i produkcii elektrickej energie, pre prírodu nivy Váhu to však znamenalo stratu bočných ramien, mokradí a lužných lesov, keďže hrádze, derivačné kanály a regulované koryto obmedzili pravidelné zaplavovanie. Staré koryto Váhu s obmedzeným prietokom vody sa postupne zahlbuje, ustupujú štrkové lavice, plytčiny a dynamické brehy.

V bezprostrednom okolí Prejtských jazier sa nachádzajú lokality s výskytom vzácnych vtáčích druhov. Chránené vtáčie územie SKCHVU006 Dubnické štrkovisko je druhým najvýznamnejším hniezdiskom rybára riečneho na Slovensku. Rybár riečny hniezdi na štrkových ostrovčekoch, vajcia znáša do vyhrabanej kotlinky v štrku bez výstelky. Ostrovy sa musia pravidelne čistiť, aby štrk nezarástol rastlinami. Z ďalších vzácnych druhov tu hniezdi čajka smejivá, beluša malá či chavkoš nočný a v minulosti tu zahniezdila aj čajka čiernohlavá a čajka sivá. Hniezdiacich a migrujúcich druhov vtákov tu bolo zaznamenaných viac ako 200.

V ťažobných jamách v okolí hrádze Váhu hniezdia vzácne brehule a včeláriky. Včelárik zlatý je jedným z najfarebnejších vtákov na Slovensku, ktorý je známy svojím žiarivým perím, lovom hmyzu za letu a hniezdením v norách v strmých brehoch vôd alebo stenách ťažobných priestorov. Brehuľe hnedé hniezdia v kolóniách na podobných miestach. Brehuľa i včelárik patria medzi chránené druhy, spoločenská hodnota jedinca je 1000 eur. Chránené živočíchy, ako aj miesta ich rozmnožovania je zakázané poškodzovať alebo ničiť.

Text: RNDr. Katarína Ďurčeková, ŠOP SR (enviromentálna výchova)

Foto: Martin Macíček, Andrej Chudý, Jozef Májsky, Ján Drha